Každý bol dojatý, keď po VE EN EN ER-ke
o pluralite prázdne reči viedli,
keď prehustené rady totalitné redli,
a plurálny systém bol strčený v dierke.
Dnes na pluralizmus málokto spomenie,
u nás to vraj značí mnohosť - znásobenie,
rozmanitosť vecí, myšlienok - názorov,
rovnocenných ľudí - verejných rétorov.
Kto však boli oni, čo sa pasovali,
za tribúnov vtedy nespokojných más,
presne nám označil lekár histórie,
po dvadsiatich troch rokoch, neúprosný čas.
Snažili sa veľmi podať v protiklade
myslí rozmanitosť a právd absolútnych,
to, čo tak hájili, priviedli ku zrade,
pre zlyhanie vlastných zásad pluralitných.
- Ja som tvoj Pán a ..... - A tak ďalej...
Koľko je v tých slovách krutej totality?
Koľko mám možností vybrať si z mnohosti
v tom krátkom súvetí na veky ukrytých?
Neviem sa vyrovnať s nádielkou slobody,
keď jediná voľba je znakom kvality,
keď chcem tomu veriť, tak opiť sa musím
a zjesť pritom ešte tonu naivity.
Že tí, čo v to veria a to uznávajú,
dvíhať budú prápor a zárukou budú
v e č n e j p l u r a l i t y .
Prišli na to sami, tie múdre tlčhuby,
takticky pred ľuďmi s pluralitou stíchli,
na iné lahôdky si nabrúsili zuby,
dnes už všetci vieme, do čoho ich pichli.
Postoj pluralizmu už nahradil nový,
faktor kvality sa zmenil na kvantitu,
pľuharista kričí privatizérovi,
- Za tým fenoménom hľadaj krádež skrytú. -
Kým bolo čo kradnúť, no tak rozdávali,
bolo celkom jedno, ktorý bol pri moci,
aj svojim, aj cudzím, aj sami z toho mali
a dodnes sa tvária, že im niet pomoci.
Keď sa zlatý koláč pomaly rozpadol,
začali sa sácať, škriepiť, obviňovať,
- On z toho koláča, čo „komanči" piekli,
on viac, ako ja, si z neho ukradol ! -
V podtitule Divadlo pre hlúpych
PS.: Báseň vznikla už na rozhraní tisícročí, iba niektoré časové dáta som aktualizoval.
