Kto som? Najskôr som len normálny, slobodný a bezúhonný občan SR.A potom asi ten, ktorého si pravda vybrala za priateľa a preto mu nepriatelia rastú ako huby po daždi. Predpokladám, že aj moje blogy obrastú, nie machom či hubami, ale zlobou, nenávisťou a hlavne nepochopením a nerozumom nepriateľov pravdy. Zoznam autorových rubrík: Moc a politika (pollitrika), Poézia, Súkromné, Veci verejné, Nezaradené
Vážený pán (ešte poslane NR SR)Richard Sulík. Po ťažkej volebnej noci predsedu okrskovej volebnej komisie sa ako - tak preberám k životu a podvedomie mi pripomína jednu krásnu povinnosť. Poďakovať Vám. Duplicitne za to, za čo som ďakoval už 18. 10. 2011 a teraz za to, čo som vtedy sľúbil.
9. 3. 2012 Neviem sa s tým zmieriť a ani stotožniť, že obyčajný... Igor Matovič bude v NR SR so svojimi „obyčajnými" a „čestnými" ľuďmi.Čas na dobrovoľné odstúpenie z kandidátky v zmysle zákona uplynul 48 hodín pred začiatkom volieb. Dá sa ešte niečo robiť? Samozrejme, nikdy nie je neskoro. Príkladom je aj protagonista revolúcie na Islande a jeho návšteva v Bratislave. „Protestovať!" Myslím, že takto nejako radil vo svojom interview.
Lučenec, 27.12.2004 Vážený pán Hríb, myslím, že v úvode listu zostanem tradične verný pozdraveniu a prianiu, aby lampa, ktorú pravidelne zapaľujete na televíznej obrazovka STV, vždy mala vhodne dlhý a pevný knôt, žiarila jasom a vydávala potrebné množstvo svetla pre tých, ktorí žijú v tme.
Žeby 99% bol spoločný projekt SDKÚ, KDH, MOST - HÍD, SaS, Obyčajných...a Penty? Už som napísal a zverejnil a ešte to pre istotu aj zopakujem, že moja intuícia vo mne budí dedukciu, že o Gorile, ale hlavne o Galkovom odpočúvaní na MO SR vedeli všetci zaradom Dzurinda, Figeľ, Bugár, Sulík, Lipšic, Radičová, Mikloš, Hrušovský a kto vie, kto ešte od jeho samého začiatku a medlili si ruky, ako to Ficovi zlepenec natrie.
Už niekoľko dlhých týždňov prežívam s diskutérmi a blogérmi na sme.diskusie trápenie s dilemou: Koho voliť? Komu dať hlas? Koho nevoliť? Som nerozhodný. Neviem si vybrať. Som zúfaly. A podobne. Jednej mladej blogérke som poslal aj e-mail, ale nereagovala.
12. 12. 2911 10:30 Sú veci, ktoré sa krátko napísať a ani opísať nedajú. S priezviskom sa človek narodí, meno dostane od rodičov a prezývku podľa zásluhy. Niekto aj viac. Minimálne tri – štyri dni a možno aj týždeň skôr, ako sa v médiách objavila prvá zmienka o projekte Gorila, som tento e-mail okrem poslanca NR SR Stanislava Janiša poslal aj groteskne vymenovaným politikom. Myslím, že som to posielal aj do všetkých parlamentných klubov a práve z klubu SDKÚ mi prišla odpoveď, že Stanislav Janiš má svoju e-mailovú adresu, aby som to poslal jemu. To už musí v SDKÚ a slovenskej pravici byť veľmi na ... a dusno, keď v klube SDKÚ spolu nekomunikujú a Stanislav Janiš kopíruje, cituje a rozposiela práce Karola Ondriaša. Určite nemám nič proti Karolovi Ondiašovi a jeho práci. Naopak, si Karola a jeho práce veľmi vážim.
Vážený pán Matovič, mať a prezentovať odvahu a vlastný názor je niečo úplne iné ako to, čo tu cca tri roky predvádzate. Veľmi pozorne som si prečítal Váš blog Ako sa Bugárovi Slovensko za misu šošovice predať nepodarilo a aj celú diskusiu k nemu.
„Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená." (Listina základných práv a slobôd, druhá hlava, čl.15 , ods.2) -3. 1. 2012 10:28 Pán Matovič, nevidíte, lebo nechcete vidieť? Neviete, lebo nechcete vedieť? Nepočujete, lebo nechcete počuť? Nevnímate, lebo nechcete vnímať? Nepamätáte, lebo nechcete pamätať? Nerozumiete, lebo nechcete rozumieť? Nerozmýšľate, lebo nechcete rozmýšľať? Čo, pán Matovič?
Znova sa blížia predčasné voľby ako v roku 2006... a znova je tu antiSMERácka hystéria Štefana Hríba a dnes aj týždenníka Týždeň. Čas: 19. 4. 2006 asi 17 hodín a 00 minút Miesto: Mestské kultúrne stredisko Lučenec Akcia: Večer pod lampou so Štefanom Hríbom
18. 10. 2011 12:00 Vážený pán, dočasný poslanec, Richard Sulík, na Slovensku je skoro 50% občanov - voličov, ktorým ste svojou tvrdohlavosťou a značne pokročilou schizofréniou urobili velikánsku radosť. Avšak je viac ako isté, že budem jediný, kto Vám za to vážne, z princípu, s veľkou úprimnosťou, bez irónie a bez sarkazmu, poďakuje. Skutočne Vám ďakujem za Vami prejavenú ľudskú, občiansku a politickú hrdosť, dôstojnosť a zodpovednosť, aj keď prejavenú len jednorázovo a možno len v pomätení mysle. Je to to isté, ako keď Béla Bugár, Pavol Hrušovský, Ján Figeľ, Mikuláš Dzurinda, Iveta Radičová či Ivan Mikloš povedia pravdu iba vtedy, keď sa pomýlia vo svojich nekonečných klamstvách. Nie sú to náhodou všetko Vaši bývalí koaliční partneri? Platí ešte stále, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá?
si dá každý deň aspoň dva vlastné góly, čím vysvetľuje, čo v praxi znamená, že iniciatívny blbec je horší ako triedny (opozičný) nepriateľ.
Pokračovanie prílohy 7. 11. 2011 15:07 Na úvod to aj stačí a je najvyšší čas sa predstaviť. Možno si spomeniete na to (nemusíte, ak ste to vtedy neregistrovali), že v októbri roku 2004 nejaký drzák z Košíc doniesol všetkým vtedajším poslancom NR SR po výtlačku z knihy, ktorá mu práve vyšla. Písomné upozornenie vložené do každej knihy, že slušnosť je zaplatiť a neslušnosť nevrátiť, malo poslancov doviesť k očakávanému efektu, že to dodržia a nič zvláštne sa nebude diať. Kto zaplatí, zaplatí, kto nezaplatí, vráti. Realita sa však očividne odvinula trošku inak. Pre seba som to uzavrel asi tak, že komu česť, tomu česť a pastierovi trúbu. Áno, ja som ten drzák – autor knihy Tradičné kresťanské hodnoty alebo Asertivita naruby, od narodenia nosiaci meno a priezvisko Michal Holováč. Samozrejme teraz je na mieste otázka, čo s tým všetkým má spoločné Matovič a aj odpoveď na ňu. Keď dovolíte, pokúsim sa o to.
„Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená.“ (Listina základných práv a slobôd, druhá hlava, čl.15, ods.2) Malo by to platiť aj o slobodnej prezentácii osobného názoru. Asi je najskôr potrebné si uvedomiť, že všetko, čo budem ohľadom Igora Matoviča vo svojich blogoch zverejňovať, mal I. Matovič oveľa skôr, ako sa mu začala rozsypávať jeho skvostná kandidátka. Zhruba dvojročné nepríčetné vystrájanie Igora Matoviča, okrem iného, ma priviedlo ku potrebe verejne sa mu postaviť do cesty. Začalo to už skôr poštou na jeho e-mailovú adresu. Teraz s tým vyjdem von na blogu.
